Poručníctvo - inštitút, ktorým sa zabezpečovala starostlivosť a ochrana nedospelým a ženám. Nahrádzala otcovskú moc a jej obsahom bolo starať sa o osobu poručenca a chrániť ho, ako aj jeho majetok. V majetkovej sfére mal v mene poručenca poručník vykonávať dispozičné, nadobúdacie a procesné úkony, ale pokiaľ sa zaväzoval, zaväzoval sa len v mene vlastnom. Poručníkom nad nedospelými sa niekto stával zo zákona, z testamentu alebo z rozhodnutia verejného úradu. Právna ochrana poručeného, bola zaručená prostredníctvom žalôb: 1. actio tutelae directa - domáhal sa vyúčtovania, vydania majetku, náhrady škody 2. actio rationibus distrahendis - pri sprenevere musel tútor zaplatiť dvojnásobok spreneverenej čiastky 3. accasatio suspecti tutoris - odvolanie poručníka. Právna ochrana poručníka: actio tutelae contraria - náhrada nákladov, náhrada škody. Poručníctvo zaniklo smrťou poručenca, dosiahnutím veku (dospelosti). Ak nastala zmena v osobe poručníka, poručníctvo naďalej trvalo. ...