Trestné činy proti majetku - deviata hlava trestného zákona. Trestné činy zaradené do tejto hlavy chránia majetkové záujmy. Okrem vlastníctva sa nimi chránia aj niektoré iné majetkové práva a narušená držba veci. Objektívnu stránku charakterizujú rôznorodé útoky páchateľa na cudzí majetok, najmä formou prisvojenia si cudzej veci, sprenevery, neoprávneného prechodného užívania cudzej veci, neoprávneného zásahu do iných majetkových práv, podvodu, prevedenia príjmov z trestnej činnosti na seba alebo iného, poškodenia cudzej veci, poškodzovania veriteľa, marenie konkurzného konania a ďalšie. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie okrem ustanovenia § 251a, kde je zavinenie z nedbanlivosti. Trestné činy v tejto hlave možno z hľadiska foriem trestnej činnosti rozdeliť do troch skupín: a) Trestné činy spojené s neoprávneným obohacovaním ( § 247, 248, 249, 249a, 249aa, 249b, 249c, 250, 250a, 250b, 250c, 250d, 253, 254, 256b ), b) Trestné činy spojené s úmyselným poškodzovaním majetku a majetkových práv ( §255, 256, 256a, 256c, 256d, 257, 257a, 258 ), c) Trestné činy spojené s koristením z trestnej činnosti ( § 251, 251a, 252 ).
Krádež - trestným činom podľa § 247 sa chráni cudzí majetok. Objektom tohto činu je vlastníctvo a držba veci, ktorá používa ústavnú ochranu. Pod faktickou držbou veci treba rozumieť, že ju osoba má vo svojej moci oprávnene. Z hľadiska objektívnej stránky ustanovenie § 247 obsahuje dve základné skutkové podstaty uvedené v odsekoch 1 a 2, ktorých konania spočívajú v: ...