Prednášky: Dejiny Filozofie I. (Všeobecná charakteristika filozofie 19. - 20. storočia)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:97,7 %
- Typ:Prednášky
- Univerzita:Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici
- Fakulta:Fakulta humanitných vied
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Etika
- Predmet:Dejiny filozofie
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:15 strán
- Zobrazené:3 635 x
- Stiahnuté:14 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:13997
- Posledna úprava:08.03.2022
19. storočie spoločne s 20. storočím predstavujú prevratné zmeny nielen v hospodárskom živote ale aj v spoločenskej oblasti. Zmeny v spôsobe myslenia a uvažovania človeka. Filozofie a etika je nazývaná poklasická filozofia. Prvým dôvodom označenia je jednak samotná zmena v oblasti politického, hospodárskeho, sociálneho života. Po druhé je to obdobie kt. nasleduje po nemeckej klasickej filozofii. Z hľadiska tematizácie, jej nových funkcií, zavádzania techniky a z hľadiska pluralizmu.
Všeobecne v celku rozlišujeme dve línie:
1. scientizmus
2. antropologizmus - smery volutarizmus zdôrazňujúci vôľu, intuicionizmus - intuíciu a mnohé iné.
Scientizmus odvodený z pojmu veda, zdôrazňuje faktuálne poznanie (veda), dominuje utilitárny pohľad na vedu (veda má prinášať úžitok, je chápaná ako základný inštrument). Dominuje gnozeológia, metodológia ako veda o metódach.
Charakteristickou črtou je matematika, absolutizujú sa exaktné vedy. Uprednostňuje kvantitatívne metódy, snaží sa všetko istým spôsobom zmerať.
Jeho antipólom je druhá línia ktorá vzniká vo filozofii antropologizmus (antiscientizmus). Predstavuje obrátenú stranu scientizmus. Dopĺňa to čo stráca scientizmus. Vychádza obhajobou človeka. Človek dominuje nielen veda. Tradičné koncepcie humanizmu. Vychádza voči nadvláde techniky, obhajuje samotného človeka, jeho bytie a existenciu. Vracia sa k samotnému človeku. Základným východiskom má byť človek. Snaha nahradiť ontológiu za filozofickú antropológiu v najširšom slova zmysle. Snaha uchopiť problematiku človeka. Hlása krízu samotnej vedy, skôr odsudzuje vedu, kritizuje je, odhaľuje jej nedostatky. Poukazuje na neschopnosť exaktných vied postihnúť samotného človeka a rozvíja problematiku kvality, podstaty človeka, ide smerom do vnútra človeka.
...
Všeobecne v celku rozlišujeme dve línie:
1. scientizmus
2. antropologizmus - smery volutarizmus zdôrazňujúci vôľu, intuicionizmus - intuíciu a mnohé iné.
Scientizmus odvodený z pojmu veda, zdôrazňuje faktuálne poznanie (veda), dominuje utilitárny pohľad na vedu (veda má prinášať úžitok, je chápaná ako základný inštrument). Dominuje gnozeológia, metodológia ako veda o metódach.
Charakteristickou črtou je matematika, absolutizujú sa exaktné vedy. Uprednostňuje kvantitatívne metódy, snaží sa všetko istým spôsobom zmerať.
Jeho antipólom je druhá línia ktorá vzniká vo filozofii antropologizmus (antiscientizmus). Predstavuje obrátenú stranu scientizmus. Dopĺňa to čo stráca scientizmus. Vychádza obhajobou človeka. Človek dominuje nielen veda. Tradičné koncepcie humanizmu. Vychádza voči nadvláde techniky, obhajuje samotného človeka, jeho bytie a existenciu. Vracia sa k samotnému človeku. Základným východiskom má byť človek. Snaha nahradiť ontológiu za filozofickú antropológiu v najširšom slova zmysle. Snaha uchopiť problematiku človeka. Hlása krízu samotnej vedy, skôr odsudzuje vedu, kritizuje je, odhaľuje jej nedostatky. Poukazuje na neschopnosť exaktných vied postihnúť samotného človeka a rozvíja problematiku kvality, podstaty človeka, ide smerom do vnútra človeka.
...