V každej životnej situácii, do ktorej sa mačka dostane, správa sa veľmi typicky, prejavuje veľmi diferencované vrodené správanie, dokonale zladené inštinktívne pohyby. Pritom určite nepozná konečný zmysel tohto správania. I keď je pre ňu charakteristické, nie je uvedomené. Mačka, napríklad, nikdy nepoužije zbrane, ktorými ju príroda obdarila - svoje pazúry a zuby - „zákerne“ alebo „falošne“. Jej hnev predchádza vždy dôrazné varovanie, a to jednak výhražný zvukový prejav (prskanie, hlboké vrčanie), jednak telesné prejavy, ktoré momentálnu náladu mačky dostatočne zviditeľnia.