Termínom „náboženstvo“ označujeme zložitý komplex javov. Náboženské vedy členia tento komplex podľa rozličných hľadísk.
Teda hovoríme o: • primitívnych, resp. prírodných náboženstvách • náboženstvách vyspelých, resp. kultúrnych náboženstvách • náboženstvách národných a univerzálnych • spontánne vzniknutých a založených • náboženstvách s misijnou činnosťou alebo bez misií • náboženstvách monoteistických, polyteistických, panteistických, animistických, fetišistickych, totemistických, ba dokonca aj o náboženstvách ateistických.
Často sa vyzdvihujú náboženstvá pozitívne, zjavené. Tu nám stačí poukázať na tú ohromnú zložitosť javu. Ak sa pýtame, čo majú všetky tieto javy spoločné, zdá sa byť užitočnou táto definícia:
Náboženstvo je „spôsob ľudskej existencie zo vzťahu ku Zmyslu a Základu (ktorý nemožno prevýšiť a ktorý je v tomto zmysle posledný), ktorý sa týka - ako základ vôbec a zdroj zmyslu - významu bytia v celku, ako aj všetkých oblastí bytia.“