Esej: Zmysel života (Čo je zmysel môjho života, čo je vlastne zmysel života?)

Co je zmysel mojho zivota?Tuto otazku si kladie casto kazdy z nas,len nie kazdy nachadza spravnu odpoved...zmysel zivota spociva v tom,preco ma zmysel ist vecer spat a rano znovu vstat.Myslim,ze je to vec,clovek,splneny sen,ci uz vytuzeny sen.....nieco preco ma zmysel zit...niekto bohuzial v jednej tragickej chvili prestava snivat a v tom prestava zit,jeho zivot nema zmysel a kladie si privela otazok,na ktore v zufalstve nenachadza odpovede,alebo prave nachadza tie nespravne a klamne...Pre kazdeho z nas by ale malo byt zmyslom aspon to,ze sa vlastne narodil a dostal prilezitost naucit sa zit.V den,ked zazrel prve svetlo a nadychol sa prvykrat...pricom mu prvykrat udrelo srdce...Tym sa to vsetko pekne,ale aj menej pekne zacalo,zacal sa sam zivot...

Prve kroky a prve slova...prve slzy a prve sibalske usmiate ocka....tym sa to zacina...je to vsetko bezstarostny zivot...ked je nasim jedinym poslanim spoznavat veci okolo nas....clovek v tej chvili musel zmysel zivota vnimat,vedel,ze ma preco zit,vnimal okolie,rozlisoval veci okolo seba,neskor si zacal vsimat,preco je vsetko take farebne...rozlisoval farby a veci,ktore prvykrat videl sa mu zdali byt krasne a uzasne....problem nastal,ked zacal rast a vyvijal sa....cim dalej tym viac....a to co bolo pre neho uzasne a krasne,lebo to videl prvykrat....bolo pre neho zrazu take obycajne,poznane a nudne...prirodzene,chcel viac...a potom,ked mal viac,chcel este viac...vtedy vznikla nenasytnost...preco pre nas ludi,na prvy pohlad tak jednoduchych a pritom tak zlozitych tvorov nestaci to co mame?Preco vzdy chceme viac...preco sa neuspokojime s tym co mame?Preco si to vsetko co mame neuvedomujeme a nevazime?

Robime velku chybu.Je pravda,ze sa rozvyjame a zvysujeme nasu schopnost zit cim lahsie a lepsie,ale pravda je ina.Cim viac chceme zivot zjednodusit,tym viac ho robime zlozitejsim,preco?Vo svete je stale viac a viac nenavisti,rasizmu,bitiek,nezdvorilosti,nespravedlnosti...vsade vela zla...a v tom vidime buducnost?Ludia sa vedia spolu tesit z vyhier zapasov v hokeji,futbale,ci uz ktoromkolvek sporte..je to pekne a mam z toho radost,len jedno je na tom velmi smutne,ze sme schopni sa spolu spit na mol kvoli sportu,aj keby ten vedla nas v krcme bol nenavideny clovek,inej pleti....ale ked sa treba spojit a spolocne urobit nieco pre zlepsenie nasej situacie na Slovensku napriklad,tak radsej vsetci sklonia hlavy alebo sa zacnu vrazdit,len preto,ze ten druhy nie je ako on...nech mi to vsetci odpustia,ale toto je normalne?Podla mna vobec nie...Je kopa ludi na Zemi,ktori nemozu vyzdraviet,lebo ich osudom bola tazka nevyliecitelna a zakerna choroba...tych ludi vsetci lutuju,pri com vobec nevnimaju,ze im to nepomaha....taky clovek sa uz davno zmieril s tym,ze taky je a nepotrebuje,aby ho lutovali,potrebuje vieru....aby mu druhi verili,ze sa postavi na vlastne nohy...ze to zvladne a nevzda sa.
...