Básnický jazyk Sama Bohdana Hroboňa je komplikovaný a jeho texty sa stávajú nezrozumiteľnými. Jeho slovotvorba bola spočiatku odmietaná. Andrej Mráz v súvislosti s mesianizmom hovorí o zložkách jazyka, ktoré ovplývajú novotvarmi. Tým, že Hroboňova básnická reč je plná týchto novotvarov a zloženín, Pišút to konštatuje ako preťaženosť básnickej reči.
Oskar Čepan považuje za hlavný motív jeho slovotvorby „mytologický etymologizmus v podobe poeticko-fantazijnej sémantickej interpretácie kmeňov a koreňov slovenskej lexiky.“ (Čepan, 1973, s. 120).
Interpretácia básne:
Báseň Sama Bohdana Hroboňa Obraz (Krajolik) je rukopis, ale nie je datovaný. Kým Hroboň žil, jeho báseň nebola zverejnená v žiadnom zo slovenských časopisov, preto je ťažké určiť aspoň približné časové údaje.
Vlastimil Kovalčík sa vyhol tematizácií tohto problému a v bibliografickej poznámke o autorovi uviedol, že „v druhej polovici päťdesiatych rokov tvorí z jazykového a poetologického hľadiska svoje najcennejšie básne.“ (Somolayová, 2005, s. 287). ...