V období humanizmu a renesancie vzniká renesančná dráma, pre ktorú sú príznačné divadelné hry. „Autori čerpali tematicky z biblie, ale biblickú tematiku, motívy a postavy v rozmanitej miere pretvárali, adaptovali a aktualizovali v duchu meštianskych predstáv o spoločnosti a svete.“ (Minárik, 1985, s. 314). Dramatickej tvorbe v renesančnom období sa venval aj Pavol Kyrmezer, ktorý je autorom divadelnej hry Komedie česká o bohatci a Lazarovi. Námet pre hru čerpal najčastejšie z biblie. Táto divadelná hra odráža biblický príbeh o boháčovi Cresovi, ktorý je lakomý a sebecký, nie je ochotný pomôcť z ťažkého a biedneho života chudobnému Lazarovi ani len kúskom chleba, či omrvinkou z neho, aj napriek tomu, že má veľký majetok a dostatok jedla aj pre neho. V hre „reprodukuje pomerne presné motívy biblického textu, ale na pozadí tohto príbehu zobrazuje trpký život chudoby, odsudzuje boháčov a rozvíja svoje kritické myšlienky o nespravodlivosti spoločnosti.“ (Minárik, 1985, s. 175). Celú hru tvorí päť dejstiev, ktoré sú písané podľa Lukášovho evanjelia. V jednotlivých dejstvách sa dodržiava postupnosť, jednota miesta, jednota času a jednota deja. Táto postupnosť je však narušená v piatom dejstve, kedy sa dej odohráva v dome i pekle. Postavy sú rôznorodé, predstavujú ľudí s kladmi, ale aj zápormi. Kladné postavy reprezentujú dobro, pomoc iným, láskovosť či chudobu, nie sú výrazné, sú v úzadí, ich charakteristickou črtou je idealizované typizovanie. Takouto postavou je napríklad Cresova manželka Anna, ktorá je príkladom toho, ako by sa malo žiť, že by sme mali žiť podľa kresťanských cností, snažiť sa byť pokorným, spravodlivým voči všetkým, chudobným i bohatým, nerobiť rozdiely medzi nimi a zároveň sa snažiť im aj pomáhať, nezakladať si svoj život len na bohatstve, majetku a moci, ale na láske k blížnemu a vzájomnej pomoci. ...