Seminárna práca: Daňový systém v Slovenskej Republike
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:93,7 %
- Typ:Seminárna práca
- Univerzita:Ekonomická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Národohospodárska fakulta
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Daňové systémy
- Ročník:2. ročník
- Rozsah A4:11 strán
- Zobrazené:873 x
- Stiahnuté:21 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.docx)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:14214
- Posledna úprava:28.07.2022
Rok 2004 bol rokom, v ktorom došlo od založenia Slovenskej republiky k najvýraznejším zmenám v daňových zákonoch. Niektoré daňové zákony boli zrušené a naopak, vznikli nové daňové zákony.
Tento rozsiahli legislatívny proces označený ako daňová reforma v nasledujúcom období výrazným spôsobom ovplyvnil štruktúru daňového zaťaženia daňových subjektov a štruktúru výberu daní v SR.
Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskutočnená pred desiatimi rokmi pod vplyvom vážnych zmien v ekonomickej sfére - prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát novelizované, najmä v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými a ďalšími vplyvmi, na základe ktorých do daňových zákonov preniklo veľa nesystémových opatrení, ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov.
Navrhované úpravy jednotlivých daní sú navzájom previazané a podmienené. Výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb musí byť kompenzovaný zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Napriek tomu, že daňová reforma je fiškálne neutrálna, t. j. daňová kvóta 1 sa nezmení, štruktúra daňového systému bude pre ekonomiku oveľa vhodnejšia, bude pôsobiť priaznivo na celkové podnikateľské prostredie, investovanie a ekonomický rast.
Slovenská republika nie je jedinou krajinou, ktorá sa podujala na takúto radikálnu zmenu svojho daňového systému. Ako príklad odvážnych reforiem možno uviesť Nový Zéland, Írsko alebo Estónsko. Írsko a Nový Zéland radikálne znížili dane z príjmov, Estónsko zaviedlo jednotnú sadzbu dane a na zisky ponechané vo firme daň zrušilo úplne. Výsledok je úctyhodný. Kým ešte v roku 1996 si priemerný občan Slovenska mohol za svoj príjem v parite kúpnej sily kúpiť o 35 % viac ako občan Estónska, v roku 2001 to bolo už len 12 %. Vývoj ekonomiky Írska a Nového Zélandu po uskutočnení reforiem sa často označuje ako hospodársky zázrak, charakterizovaný výrazným prílevom investícií a vysokou mierou ekonomického rastu.
...
Tento rozsiahli legislatívny proces označený ako daňová reforma v nasledujúcom období výrazným spôsobom ovplyvnil štruktúru daňového zaťaženia daňových subjektov a štruktúru výberu daní v SR.
Posledná výrazná reforma daňovej sústavy bola uskutočnená pred desiatimi rokmi pod vplyvom vážnych zmien v ekonomickej sfére - prechodu od centrálne plánovaného hospodárstva socialistického typu k trhovo orientovanej ekonomike. Daňové zákony platné od roku 1993 boli veľakrát novelizované, najmä v snahe opraviť ich nedostatky. Niektoré zmeny daňových zákonov boli podmienené aj politickými a ďalšími vplyvmi, na základe ktorých do daňových zákonov preniklo veľa nesystémových opatrení, ktoré zvýhodňovali či znevýhodňovali určité skupiny daňovníkov.
Navrhované úpravy jednotlivých daní sú navzájom previazané a podmienené. Výpadok príjmov štátneho rozpočtu vyplývajúci zo zavedenia rovnej dane z príjmov právnických osôb a fyzických osôb musí byť kompenzovaný zvýšením výnosov z iných daní, najmä DPH a spotrebných daní. Napriek tomu, že daňová reforma je fiškálne neutrálna, t. j. daňová kvóta 1 sa nezmení, štruktúra daňového systému bude pre ekonomiku oveľa vhodnejšia, bude pôsobiť priaznivo na celkové podnikateľské prostredie, investovanie a ekonomický rast.
Slovenská republika nie je jedinou krajinou, ktorá sa podujala na takúto radikálnu zmenu svojho daňového systému. Ako príklad odvážnych reforiem možno uviesť Nový Zéland, Írsko alebo Estónsko. Írsko a Nový Zéland radikálne znížili dane z príjmov, Estónsko zaviedlo jednotnú sadzbu dane a na zisky ponechané vo firme daň zrušilo úplne. Výsledok je úctyhodný. Kým ešte v roku 1996 si priemerný občan Slovenska mohol za svoj príjem v parite kúpnej sily kúpiť o 35 % viac ako občan Estónska, v roku 2001 to bolo už len 12 %. Vývoj ekonomiky Írska a Nového Zélandu po uskutočnení reforiem sa často označuje ako hospodársky zázrak, charakterizovaný výrazným prílevom investícií a vysokou mierou ekonomického rastu.
...