Spolunažívanie od ľudí vyžaduje, aby sa správali podľa určitých všeobecne uznávaných pravidiel. Ich dodržiavanie v reálnom živote sa nazýva morálka. Ak sa vedome orientujeme na dodržiavanie morálnych zásad a dokonca vieme zdôvodniť ich správnosť a potrebnosť, potom sme zaujali určitý etický postoj. Etický postoj je výrazom skutočnosti, že vedome žijeme práve takýto život a môžeme zdôvodniť svoje rozhodnutie pre „dobré“ alebo „zlé“ správanie. Ak zásady všeobecnej etickej orientácie prenesieme do oblasti hospodárstva, hovoríme o hospodárskom konaní čiže o hospodárskej etike alebo o etike podnikania. Termín hospodárska etika je však rozsahom širší, lebo sa vzťahuje na morálne správanie vo všetkých oblastiach hospodárskej činnosti, nielen v podnikaní. Hlavná otázka hospodárskej etiky znie: Platia morálne normy a hodnoty v podmienkach trhového hospodárstva? Z historického hľadiska možno vývoj hospodárskej etiky rozdeliť na dve obdobia. V prvom období - od antiky až po 18. storočie - platila pre každého jednotlivca zásada: cnostne konať znamená prinášať blaho iným ľuďom. Napríklad obchodník pri vychvaľovaní svojho tovaru musel byť čestný a nepožadovať zaň premrštenú sumu. Etická úroveň hospodárstva potom závisela od toho, koľko jednotlivcov sa správalo korektne. V druhom období - od začiatku 18. storočia - dochádza v hospodársko-etickom myslení k náhlej zmene. Inicioval ju škótsky filozof, zakladateľ ekonómie, a čo je o ňom menej známe, aj etik Adam Smith. Etika podnikania sa niekedy prirovnáva k športovému zápasu. Nadriadená inštancia stanoví pravidlá hry, ktorými sa účastníci musia riadiť. Preto tí, ktorí stanovujú pravidlá hry, musia dbať o ich správnosť, aby zodpovedali požiadavkám etiky. Hráči, ktorí hrajú podľa daných pravidiel, nemusia už premýšľať o tom, či ich zápas je z hľadiska etiky správny. Etika teda primárne „spočíva“ v pravidlách hry. ...