Referát: Sociológia - Tradičná a moderná spoločnosť
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:84,7 %
- Typ:Referát
- Univerzita:Ekonomická univerzita v Bratislave
- Fakulta:Národohospodárska fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Sociológia
- Predmet:Sociológia
- Autor:anita04
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:3 strán
- Zobrazené:2 768 x
- Stiahnuté:18 x
- Veľkosť:0,1 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:14239
- Posledna úprava:01.08.2022
Sociologicky možno spoločnosť vymedziť ako sebestačné a organizované zoskupenie ľudí, ktoré žije na osobitnom teritóriu, uvedomuje si osobitnú identitu a rešpektuje jedinú politickú moc.
Tradičná a moderná spoločnosť
Tradičná spoločnosť bola spoločnosť, ktorá existovala pred nástupom priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia. Bola to spoločnosť lovcov a zberačov, neskôr roľníkov a remeselníkov a tiež cechov a mestských samospráv, nadvlády šľachty a lénnych poriadkov, moci absolutistických panovníkov. Tradičnú spoločnosť charakterizujú najmä tieto štyri znaky:
1. Materiálna produkcia je založená na využívaní prírodných foriem energie -sila človeka, zvierat, vetra, vody, ohňa. Pracovné nástroje sú predĺžením ľudského tela. Ľudia používajú miery svojho tela a svojich produktov na meranie - palec, lakeť, stopa, merica, hrsť, hrivna atď. Deľba práce bola málo rozvinutá - od prirodzenej deľby práce medzi mužom a ženou, cez oddelenie pastierstva a lovu, oddelenie remesiel od pôdohospodárstva až k vzniku a rozvoju práce duševnej, keď produktivita práce stúpla a bolo možné uživiť aj vládcov, šamanov a kňazov, filozofov a básnikov, vedcov a učiteľov a neskôr i úradníkov v službách moci a armádu.
2. Mocenská štruktúra bola široká od občín (rodové prvky moci, autorita starších) cez mestské štáty, stavovské napr. cechy a úloha cechových autorít (majstrov cechov) až po kniežatstvá a monarchie. Moc bola realizovaná bez účasti ovládaných. Bola organizovaná v izolovaných lokálnych útvaroch - mestách, kniežatstvách. Tí dole boli viazaní k pôde a jej majiteľom a tí hore cestovali a spoznávali svet. Po vzniku štátov boli jeho hranice zdolateľné najmä pre tú druhú skupinu ľudí, ktorí už vtedy boli globálnejšie orientovaní. Cestovali ešte obchodníci a remeselníci - teda slobodní občania, ktorí mali väčšie práva ako ľudia z nižších vrstiev. Obmedzená bola možnosť komunikácie medzi príslušníkmi nižších a vyšších vrstiev, kde možnosť komunikovať bola tavovsky určená, spôsob a iniciatíva vychádzali väčšinou z hora a to vo forme príkazov a nariadení.
...
Tradičná a moderná spoločnosť
Tradičná spoločnosť bola spoločnosť, ktorá existovala pred nástupom priemyselnej revolúcie v druhej polovici 18. storočia. Bola to spoločnosť lovcov a zberačov, neskôr roľníkov a remeselníkov a tiež cechov a mestských samospráv, nadvlády šľachty a lénnych poriadkov, moci absolutistických panovníkov. Tradičnú spoločnosť charakterizujú najmä tieto štyri znaky:
1. Materiálna produkcia je založená na využívaní prírodných foriem energie -sila človeka, zvierat, vetra, vody, ohňa. Pracovné nástroje sú predĺžením ľudského tela. Ľudia používajú miery svojho tela a svojich produktov na meranie - palec, lakeť, stopa, merica, hrsť, hrivna atď. Deľba práce bola málo rozvinutá - od prirodzenej deľby práce medzi mužom a ženou, cez oddelenie pastierstva a lovu, oddelenie remesiel od pôdohospodárstva až k vzniku a rozvoju práce duševnej, keď produktivita práce stúpla a bolo možné uživiť aj vládcov, šamanov a kňazov, filozofov a básnikov, vedcov a učiteľov a neskôr i úradníkov v službách moci a armádu.
2. Mocenská štruktúra bola široká od občín (rodové prvky moci, autorita starších) cez mestské štáty, stavovské napr. cechy a úloha cechových autorít (majstrov cechov) až po kniežatstvá a monarchie. Moc bola realizovaná bez účasti ovládaných. Bola organizovaná v izolovaných lokálnych útvaroch - mestách, kniežatstvách. Tí dole boli viazaní k pôde a jej majiteľom a tí hore cestovali a spoznávali svet. Po vzniku štátov boli jeho hranice zdolateľné najmä pre tú druhú skupinu ľudí, ktorí už vtedy boli globálnejšie orientovaní. Cestovali ešte obchodníci a remeselníci - teda slobodní občania, ktorí mali väčšie práva ako ľudia z nižších vrstiev. Obmedzená bola možnosť komunikácie medzi príslušníkmi nižších a vyšších vrstiev, kde možnosť komunikovať bola tavovsky určená, spôsob a iniciatíva vychádzali väčšinou z hora a to vo forme príkazov a nariadení.
...