Nákupné správanie sa organizácií vychádza z rozhodovacieho procesu, ktorého náplňou je vyhodnocovanie požiadaviek na nákup výrobkov a služieb a následný výber z rôznych alternatív produktov a dodávateľov. Táto aktivita je zasadená do troch trhov - trhu výrobnej sféry(nákup zdrojov nevyhnutných pre vlastnú existenciu), trhu sprostredkovateľov(medzičlánok, firmy a jednotlivci, ktorí nakupujú a predávajú tovar vyrobený inými) a vládneho trhu(nákup vo veľkom pre ministerstvá, školstvo, zdravotníctvo, štátne podniky na základe verejných súťaží s cieľom zabezpečiť transparentnosť štátnych zákaziek). Sumárne ide o trh podnikateľských subjektov.
Všeobecne sa tieto trhy vyznačujú nasledovnými znakmi:
1. koncentráciu trhu (relatívna stálosť a blízkosť medzipodnikového vzťahu dodávateľ-odberateľ, funguje reciprocita - vzájomne sa potrebujú, z čoho vyplýva aj nižšia cenová elasticita) 2. heterogenita odberateľov (vyššia rôznorodosť ako na trhu so spotrebným tovarom) 3. väčšie nákupy napriek menšiemu počtu zákazníkov (nakupjú vo veľkom) 4. geografická koncentrácia zákazníkov (nerovnomerné rozmiestnenie zákazníckych podnikov v rámci štátu) 5. odvodený dopyt (dopyt podnikov po produktoch na spracovateľské účely je odovodený od dopytu po konkrétnom spotrebnom tovare, ktorý produkujú) 6. špecializovaný dopyt (podľa používanej technológie, organizačnej schémy výroby a podobne) ...