Pojem filozofia po prvýkrát použil Pytagoras (580 - 500 pred n.l.), Sokrates (470 - 399 pred n.l.) a Platón ho definovali ako lásku k múdrosti. Filozofia ako veda vzniká vtedy, keď človek nehľadá vysvetlenie vecí a javov v nadprirodzených silách, ale v iných javoch prírody, ktorú poznáva, skúma, chce ju vysvetliť a pochopiť z nej samej. Východiskom filozofie je mytológia, ktorá predchádzala filozofickému vysvetľovaniu sveta. Mýtus je zmyslová predstava vysvetľujúca javy; preto mytológia odzrkadľuje špecifickosť jednotlivých národov. Grécka mytológia napr. sa vyznačuje antropomorfizmom, t.zn. človek je mierou všetkých vecí. Mytológia mieša reálne s nereálnym; zatiaľ čo náboženstvo odlišuje realitu od predstavy.
Základné otázky: 1. aký je svet? 2. je svet poznateľný? 3. aké miesto v ňom zastáva človek? 4. čo je dobro a čo je zlo? Pri hľadaní odpovedí na tieto otázky filozofia preferuje rozum a logickú analýzu, zatiaľ čo náboženstvo predstavuje vieru, ktorá sprostredkúva pravdy zjavené (Tertulián: „verím, pretože je to nezmyselné“). Filozofia je myšlienková sústava, ktorá skúma zákony, zmeny objektívnej skutočnosti a príčiny a princípy, ktorými sa riadi poznávací proces. Jej hlavné funkcie sú: 1. poznávacia funkcia - skúma svet - princíp chodu sveta, na základe ktorého nájdem riešenie problému 2. metodologická funkcia - na základe poznania zákonitostí sveta môžem naňho pôsobiť, aby mi priniesol úžitok 3. kultivačná funkcia - zovšeobecnenie poznatkov - pôsobenie na človeka - postavenie filozofie medzi vedami Filozofia má tri hlavné oblasti: ...