Vo vývoji štátovedy sa vytvorilo viacero teórií odôvodňujúcich vznik štátov. Všeobecne uznávanú koncepciu vytvoril G.Jellinek, ktorý rozoznáva: - teologické teórie štátu: ich podstatou je videnie štátu ako božského diela, - teórie moci: vychádzajú z myšlienky nevyhnutnosti moci silnejších nad slabšími, - právne teórie(najmä zmluvná): jej podstatou je zmluvný charakter štátu, - etické teórie: odôvodňujú jestvovanie štátu morálnou potrebou človeka žiť v spoločnosti, - psychologické teórie: z dnešného pohľadu ide skôr o teórie antropologické, kt. sa hľadajú odpovede na otázku kedy a prečo začali vznikať štáty.
Štát môžeme charakterizovať ako vysokorozvinutú organizačnú formu ľudského spolužitia na určitom území, kt. má svoje typické znaky: - zvláštne územie - obyvateľstvo usadené na tomto území - právna organizácia obyvateľstva slúžiaca na výkon štátnej moci
Na základe týchto znakov je štát spoločenstvo ľudí, ktorých správanie je koordinované zvláštnym spôsobom. Spoločenstvo má určité ciele, ktoré sa snaží dosiahnuť, a tak funguje ako právne organizovaná jednotka. Základná odlišnosť medzi štátom a iným spoločenstvom je v tom, že štát je organizovaný a koordinovaný systémom právnych noriem, ktoré musia byť jasne definované, navzájom si nesmú protirečiť a musia presne určovať kompetencie a funkcie každého štátneho orgánu alebo inštitúcie.
Štát nemá len svoje základné znaky, ale rovnako musí plniť aj určité funkcie. Funkcie štátu nie sú len v jeho zákonodarnej, výkonnej a súdnej právomoci, ale rovnako zasahuje aj do bežnejších oblastí života ako je napr. kultúra, zdravotníctvo, školstvo... ...