Ak tuhej látke kryštalickej štruktúry dodávame teplo, jej teplota sa úmerne zvyšuje až do teploty určitej hodnoty, pri ktorej nastáva topenie. Pri ďalšom rovnomernom dodávaní tepla teplota zostáva konštantná dovtedy, kým celé množstvo kryštalickej látky neprejde do kvapalného skupenstva. Ďalšie dodávanie tepla potom vedie k úmernému zvyšovaniu teploty príslušnej kvapaliny. Množstvo tepla, ktoré je potrebné dodať k premene 1 kg látky z tuhej fázy na kvapalnú, pri určitom tlaku a teplote, sa nazýva hmotnostné skupenské teplo topenia l. Jednotkou je 1 Jkg-1. Hmotnostné skupenské teplo topenia látok, s teplotou topenia blízkou laboratórnej teplote, možno dostatočne presne merať pomocou zmiešavacieho kalorimetra. Kalorimeter neizoluje dokonale sústavu látok vo svojej vnútornej nádobe od okolia. Aby sa zmenšil vplyv nedokonalosti izolácie, pomocou kalorimetra sa zisťuje skupenské teplo topenia pre tuhé látky, ktorých bod topenia je pod laboratórnou teplotou. Tuhá látka hmotnosti m, tepelnej kapacity ct sa v kalorimetri najprv ohreje z teploty t1 na teplotu topenia t*, pri tejto teplote sa roztopí a vzniknutá kvapalná látka, tepelnej kapacity ck sa potom ohreje z teploty t* na výslednú teplotu t. Keďže vnútorná nádoba kalorimetra, hmotnosti m1 a tepelnej kapacity c1 a kalorimetrická kvapalina, hmotnosti m0 , tepelnej kapacity c0, majú teplotu t2, ktorá je vyššia ako teplota topenia tuhej látky, kalorimetrická kvapalina a vnútorná nádoba kalorimetra odovzdávajú teplo tuhej látke a vzniknutej kvapaline dovtedy, kým sústava látok vo vnútornej nádobe kalorimetra nenadobudne rovnakú teplotu t. Rovnosť medzi odovzdaným a prijatým teplom vyjadruje kalorimetrická rovnica: ...