Vypracované otázky: Financie a mena (Členenie financií a ich funkcie, Peňažný trh a nástroje peňažného trhu...)
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:93,8 %
- Typ:Vypracované otázky
- Univerzita:Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
- Kategória:Ekonomika
- Podkategória:Ekonómia
- Predmet:Financie a mena
- Autor:kyanid696
- Ročník:1. ročník
- Rozsah A4:19 strán
- Zobrazené:1 146 x
- Stiahnuté:8 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:MS Office Word (.doc)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:14294
- Posledna úprava:06.03.2023
Peňažné sústavy, obeh peňazí, ich funkcie, peňažná zásoba.
V histórii bol obeh peňazí spočiatku roztrieštený. Spočiatku boli razené mince z drahých kovov. Neskôr sa pri razení mincí prestal dodržiavať adekvátny pomer drahého kovu v minci, hodnota nezodpovedala obsahu kovu. Bolo nutné zorganizovať a usporiadať obeh peňazí. Obeh peňazí začal byť určovaný peňažným národným ústavom, z právneho hľadiska sa určovala:
- materiálna substancia peňazí,
- názov peňažnej jednotky a z nej odvodených častí,
- spôsob razenia mincí,
- organizácia obehu peňažných znakov hodnoty.
Aj napriek tomu, zásoby drahých kovov nepostačovali na zabezpečenie rozvoja a výmeny ako aj štátnej pokladnice s výnimkou cenovej revolúcie v 16. storočí (dovoz drahých kovov z novoobjavených krajín). Rast objemu peňazí spôsoboval rast cien. Prebytok peňazí bol riešený sťahovaním z obehu vo forme pokladu.
Postupne prichádza prechod od bimetalistickej peňažnej sústavy (zlato aj striebro) k monometalistickej (len jeden drahý kov). Používanie peňazí vo forme drahých kovov (plnohodnotné peniaze) bolo spojené s nákladmi na prepravu a úschovu, preto začal vznikať systém uloženia kovu u zlatníkov, ktorí vydali potvrdenie - prvá forma bankovky. Túto činnosť postupne prevzali bankári, za uložené peniaze v drahých kovoch vydali poukážky v hodnote zlatého štandartu 1:1 (drahy kov : bankovka). Banky v rámci snahy o zisk začali vydávať bankovky nekryté zlatom (neplnohodnotné peniaze). Obeh papierových peňazí sa ukázal ako omnoho lacnejší ako obeh mincí z drahých kovov. Pôvodne výlučne papierové neplnohodnotné peniaze sa neskôr stali aj peniazmi účtovnými, t.j. hodnotou vedenou ako záväzok banky voči klientovi (žíropeniaze).
Požiadavky štátu na deficit rozpočtu viedla k vzniku papierových peňazí - štátoviek. V prípade, že týchto peňazí bolo priveľa (financovanie vojen apod.), viedlo to k rastu cien a znehodnocovaniu peňazí. Riešenie predstavovala najčastejšie menová reforma.
Z dôvodu existencie množstva bánk, emitujúcich bankovky sa pre zjednotenie systému zaviedla centrálna emisná (ceduľová) banka emitujúca bankovky a mince.
Obdobie, v ktorom zostala zachovaná vymeniteľnosť neplnohodnotných peňazí za zlato sa označovalo ako obdobie zlatého štandartu a trvalo do začiatku prvej svetovej vojny, resp. do roku 1971 (USA). V tomto období sa každá krajina zaviazala vymeniť svoju menu za určité množstvo zlata, v prípade pohybov ekonomiky krajiny svoju menu museli devalvovať/revalvovať pre dodržanie vymeniteľnej hodnoty.
...
V histórii bol obeh peňazí spočiatku roztrieštený. Spočiatku boli razené mince z drahých kovov. Neskôr sa pri razení mincí prestal dodržiavať adekvátny pomer drahého kovu v minci, hodnota nezodpovedala obsahu kovu. Bolo nutné zorganizovať a usporiadať obeh peňazí. Obeh peňazí začal byť určovaný peňažným národným ústavom, z právneho hľadiska sa určovala:
- materiálna substancia peňazí,
- názov peňažnej jednotky a z nej odvodených častí,
- spôsob razenia mincí,
- organizácia obehu peňažných znakov hodnoty.
Aj napriek tomu, zásoby drahých kovov nepostačovali na zabezpečenie rozvoja a výmeny ako aj štátnej pokladnice s výnimkou cenovej revolúcie v 16. storočí (dovoz drahých kovov z novoobjavených krajín). Rast objemu peňazí spôsoboval rast cien. Prebytok peňazí bol riešený sťahovaním z obehu vo forme pokladu.
Postupne prichádza prechod od bimetalistickej peňažnej sústavy (zlato aj striebro) k monometalistickej (len jeden drahý kov). Používanie peňazí vo forme drahých kovov (plnohodnotné peniaze) bolo spojené s nákladmi na prepravu a úschovu, preto začal vznikať systém uloženia kovu u zlatníkov, ktorí vydali potvrdenie - prvá forma bankovky. Túto činnosť postupne prevzali bankári, za uložené peniaze v drahých kovoch vydali poukážky v hodnote zlatého štandartu 1:1 (drahy kov : bankovka). Banky v rámci snahy o zisk začali vydávať bankovky nekryté zlatom (neplnohodnotné peniaze). Obeh papierových peňazí sa ukázal ako omnoho lacnejší ako obeh mincí z drahých kovov. Pôvodne výlučne papierové neplnohodnotné peniaze sa neskôr stali aj peniazmi účtovnými, t.j. hodnotou vedenou ako záväzok banky voči klientovi (žíropeniaze).
Požiadavky štátu na deficit rozpočtu viedla k vzniku papierových peňazí - štátoviek. V prípade, že týchto peňazí bolo priveľa (financovanie vojen apod.), viedlo to k rastu cien a znehodnocovaniu peňazí. Riešenie predstavovala najčastejšie menová reforma.
Z dôvodu existencie množstva bánk, emitujúcich bankovky sa pre zjednotenie systému zaviedla centrálna emisná (ceduľová) banka emitujúca bankovky a mince.
Obdobie, v ktorom zostala zachovaná vymeniteľnosť neplnohodnotných peňazí za zlato sa označovalo ako obdobie zlatého štandartu a trvalo do začiatku prvej svetovej vojny, resp. do roku 1971 (USA). V tomto období sa každá krajina zaviazala vymeniť svoju menu za určité množstvo zlata, v prípade pohybov ekonomiky krajiny svoju menu museli devalvovať/revalvovať pre dodržanie vymeniteľnej hodnoty.
...