Či sú príčiny nášho konania také, že by sme nemohli konať tak, aby všetky okolnosti, podmienky (teplo, tlak,.....) daného konania zostali nezmenené. Ak za určitých okolností sme niečo neurobili, bola možná alternatíva. Každé konanie je kauzálnou príčinou reťazca, človek ako slobodná bytosť nemá konanie predurčené, lebo jeho konanie je nepredvídateľné.
Existuje určitý kľúčny pojem ako vo filozofii, tak aj v prírodných vedách a je to kauzalita - lat. slovo kausa - udalosť. Používa sa na označenie vzťahu medzi dvoma udalosťami, z ktorých 1 je príčinou 2. , čiže je príčinou druhej. a. čo do esencie - čím je, aká je b. čo do existencie - že je, že existuje. (keď položíš fľašu na radiátor, tepelný proces je príčina, prečo flľasa zmení teplotu. Nie je príčinou jej existencie samotnej pretože tú fľašu nevytvorila.
Je iba jedna príčina - Boh.
Znakmi kauzality sú:
1. časová spojitosť - tz. kauzalita sa rovná šípka času. (šípka času - napr. zlomíš si nohu a potom ideš k lekárovi, nerobíš to naopak.) Účinok nemôže byť prv ako príčina. 2. vzájomné pôsobenie - nejaká výmena informácií. 3. tento princíp platí univerzálne - tým sa kauzalita vlastne povyšuje na prírodný zákon.
Medzi hlavných mysliteľov, ktorí sa už v staroveku zaoberali kauzalitou bol Aristoteles, ktorý rozlišoval 4 príčiny.
1. kausa formalis - príčina formálna, napr. socha Dávida od Michelangela formálna príčina je - nápad, idea 2. kausa materialis - príčina látková , (to že je z hliny, chemické zloženie) 3. kausa eficiens - pôsobiaca, doslova že mechanická (príčinou sú pracovné prostriedky napr. ruky, dláto.....) 4. kausa finalis - príčina účelová (napr. potešenie ľudí pri pohľade na tú sochu) ...