Seminárna práca: Sedemročná vojna

1. Predpoklady Sedemročnej vojny

Strata Sliezska a Kladska bola hlavným dôvodom prečo sa Mária Terézia pustila do príprav na vojnu , ktorá by znamenala navrátenie týchto území. Vojne však predchádzala takzvaná diplomatická revolúcia. Táto revolúcia znamenala zmenu dovtedajších spojenectiev a spojenia dovtedajších nepriateľov. Sliezsko a Kladsko získal od Rakúskej monarchie Fridrich II Veľký v dvoch Sliezskych vojnách.[1] Prusko sa po Sliezskych vojnách postupne stávalo veľmocou čo si neželal nikto z jeho susedov. Vo Švédsku pretrvávalo sklamanie z mocenského úpadku po severnej vojne a nove vládnuce kruhy sa usilovali o nové veľmocenské postavenie Švédska v Európe. Treba však povedať, že v 50 rokoch 18. storočia boli na vojnu reálne pripravené iba dve mocnosti a to Francúzsko a Veľká Británia. Obe krajiny dokázali viesť samostatnú zahraničnú politiku a platiť subsidie. Ich vzťahy preto ostávali určujúcim faktorom pre vývoj medzinárodnej situácie. Tieto dve veľmoci na seba v zámorí neustále narážali a treba povedať, že si do značnej mieri prekážali.

Aachenské jednania uzatvárajúce vojnu o rakúske dedičstvo delegovali vymedzenie hraníc koloniálnych území na zvláštne komisie. Tento stav však viedol k nezhodám a bojom v Amerike, kde sa britský kolonisti snažili rozšíriť svoje panstvo za Alleghény, pričom narážali na Francúzky odpor. Zatiaľ čo väčšina francúzskych osvietencov brojila proti koloniálnemu podnikaniu v Kanade a považovala toto územie za nebohatú ľadovú krajinu, väčšina ministrov sa snažila osadníkov podporovať. Na konci roku 1753 sa situácia vyostrila, keď londýnska vláda vyzvala severoamerických kolonistov, aby sa proti každej novej aktivite Francúzov postavili zo zbraňou v ruke. V lete 1754 došlo k prvým ozbrojeným zrážkam, pri ktorých sa do širšieho povedomia dostalo aj meno Georga Washingtona. Boje sa postupne rozšírili natoľko, že sa konflikt stal nevi hnuteľný. Schyľovalo sa k novej britsko - francúzskej vojne.
...