Vypracovanie encyklopedického súboru pre oblasť bezpečnosti a komplexnej ochrany života a zdravia zamestnancov bolo predmetom projektu tematického štátneho programu výskumu a vývoja „Aktuálne otázky rozvoja spoločnosti“ vyhláseného Ministerstvom školstva SR. Cieľom encyklopedického súboru bolo v kontexte širšej vedecko-technickej politiky Slovenska vytvoriť potrebné informačné a vedomostné zázemie pre akceptovanie nového významového prístupu k bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci korešpondujúceho s princípmi Svetovej zdravotníckej organizácie a uplatňovaného v priemyslovovyspelých krajinách Európskej únie pre širšiu oblasť používateľov. V súlade s týmito prístupmi predmetom systému BOZP nie sú len opatrenia prevencie proti úrazom a vytváranie podmienok pre bezpečnú a zdraviu nezávadnú prácu, ale aj predpoklady pre pracovnú a sociálnu pohodu, sociálnu ochranu zamestnancov, ochranu pracovného a životného prostredia a ochranu hospodárskych hodnôt. Preto cieľom BOZP je nielen predchádzať nenahraditeľným stratám na ľudských životoch a škodách na zdraví pri pracovných úrazoch, chorobách z povolania a iných poškodeniach zdravia pri práci, ale aj veľkým materiálnym stratám, lebo postupy, ktoré prispievajú k zvyšovaniu úrovne BOZP, súčasne pozitívne ovplyvňujú aj produktivitu, efektívnosť a kvalitu práce a vedú k vyššej hospodárskej prosperite. Potreba cielene ovplyvňovať procesy vytvárania predpokladov pre BOZP vychádza v súčasnom období z nedostačujúcich prístupov k realizácii úloh na úseku ochrany zdravia pri práci. Tento stav je čiastočne dôsledkom zmien v spoločenskom, politickom a hospodárskom systéme. Popri nedostatkoch pretrvávajúcich z predchádzajúceho obdobia vznikli nové nepriaznivé skutočnosti vyvolané zmenami vlastníckych vzťahov, liberalizáciou hospodárskych procesov a transformáciou pracovných vzťahov. Sú to najmä: − nedostačujúce spoločenské ocenenie významu BOZP, napriek tomu že sa vzťahuje na väčšinu občanov, − nízke právne vedomie zamestnávateľov a samostatne zárobkovo činných osôb k ochrane zdravia pri práci, − uprednostňovanie hospodárskych a komerčných priorít zamestnávateľmi pred starostlivosťou o zdravie zamestnancov, − nedostačujúce zoznamovanie zamestnancov s požiadavkami na bezpečný výkon ich práce, − nedostačujúca kontrola dodržiavania bezpečnostných požiadaviek a zhovievavý prístup zamestnávateľov k nebezpečnému konaniu, − nízke spoločenské povedomie o osobnej zodpovednosti zamestnancov za ochranu vlastného zdravia, − akceptovanie nebezpečných, resp. nevyhovujúcich pracovných podmienok zamestnancami s cieľom získať alebo si udržať zamestnanie, − nízka úroveň technologickej disciplíny a starostlivosti o výrobno-technické zariadenia a prevádzkové objekty, − nedostačujúca sieť poradenských a konzultačných subjektov poskytujúcich odborné služby bezpečnosti práce, − nedostačujúce osvetovo-výchovné a propagačné pôsobenie v oblasti BOZP a ďalšie. ...