Nezvratný proces globalizácie sprevádza aj transformáciu ekonomík strednej a východnej Európy. Hodnotenie chudoby národov a rozdelenia dôchodkov v spoločnosti je súčasťou ekonomického myslenia relatívne krátko. Aktuálnosť problematiky dokumentuje správa Slovenskej banky za rok 2000, ale stáva sa aktuálnou aj v našich podmienkach. Na rozdiel od obyvateľov rozvojových krajín (najmä Afriky a južnej Ázie, čiastočne aj Latinskej Ameriky) sa nedá hovoriť o chudobe väčšiny obyvateľov Slovenska. Slovenská republika bola považovaná Svetovou bankou za jednu z krajín z najvyššou nerovnomernosťou. V práci sa zaoberáme hodnotením nezamestnanosti a nerovnomernosti rozdelenia dôchodku v Slovenskej republike a komparáciou vývoja týchto ukazovateľov vo vybraných krajinách. Po roku 1990 sa chudoba v Slovenskej republike stáva zjavnou, pretrvávajúcou a postihuje čoraz viac obyvateľov. Vývoj spotrebiteľských tovarov a služieb rastie a odráža sa v životných nákladoch domácností. Nerovnosť od roku 1992 rastie, pričom v roku 1996 jej úroveň korelovala s veľkosťou obce a bola najvyššia v obciach nad 50. tis. obyvateľov. Rastie aj podiel chudobných v populácii. Kvantifikácia chudoby závisí od hranice chudoby, ktorá sa mení v čase aj priestore. Rozdelenia domácnosti podľa príjmov a typu obcí Slovenskej republiky sú plytké, kladne zošikmené. Indikátory chudoby sú značne citlivé na malú zmenu hranice chudoby. Na rozdiel od situácie v rozvojových krajinách, kde bol najvyšší podiel chudobných pozorovaný vo vidieckych oblastiach, bol v roku 1996 podiel chudobných v Slovenskej republike najvyšší v obciach od 5 tis. do 10 tis. obyvateľov. ... Globalizácia je často protichodne hodnotená ako prínos, no zároveň je aj problémom. Ekonomikám prináša šance aj ohrozenia. Vplyv globalizácie, jej dopady v podobe nákladov resp. výnosov, sú pre rôzne krajiny či regióny odlišné. Dochádza k polarizácii medzi tými, ktorí sú schopní a ochotní prispôsobiť sa neustálym zmenám, a tými, ktorí to nedokážu. Takisto narastá rozdiel medzi tými, ktorí majú prístup k novým technológiám, k informáciám, a tými, ktorí ho nemajú. Z celosvetového hľadiska je globalizácia vnímaná vcelku pozitívne. Medzi hlavné sociálno-ekonomické prínosy globalizácie patrí dosiahnutie zníženia chudoby /Čína, India/ v priebehu posledných dvadsiatich rokov, rozvoj internetu a ďalších komunikačných, informačných a dopravných technológii. Vďaka globalizácii sa rozšírili tiež technológie, ktoré predlžujú ľudský život. Ľudia v rozvojových krajinách žijú teraz dlhšie, ako žili ľudia v rozvinutých trhových ekonomikách pred sto rokmi. ...