Otázka školskej zrelosti nie je nová, stretávame sa s ňou už vo Veľkej didaktike J. A. Komenského. 1. Dozrievanie organizmu dieťaťa, predovšetkým jeho centrálnej nervovej sústavy, sa prejavuje zmenou celkovej reaktivity, zvýšením emocionálnej stability a odolnosti voči zaťaženiu. Nezrelosť nervového systému funguje ako blokáda prijateľného uplatnenia jeho rozumových schopností. a) Dostatočná zrelosť umožňuje lepšie využitie detských schopností vďaka kvalitnejšej koncentrácii pozornosti. Zrelšie dieťa sa lepšie sústredí a vydrží dlhšie pracovať. V tomto zmysle sa zrelosť stáva podmienkou kvalitnejšieho učenia. b) Zrelosť centrálneho nervového systému je tiež predpokladom prijateľnej adaptácie na školský režim. Pre nezrelé dieťa je už iba dodržiavanie určitého režimu značnou záťažou, ktorá ho vyčerpáva. Zrelšie dieťa je vyrovnanejšie a odolnejšie. 2. Dozrievanie centrálneho nervového systému ovplyvňuje lateralizáciu ruky, rozvoj motorickej aj senzomotorickej koordinácie a manuálnej zručnosti. Nešikovnosť je v začiatkoch školskej dochádzky rizikovým faktorom. Nezrelé deti často nedokážu správne vyslovovať všetky hlásky.
Pre adaptáciu na školu je významná celková úroveň motorického vývoja. Akákoľvek nápadnejšia neobratnosť dieťa sociálne znevýhodňuje. Nešikovné dieťa nemáva dobrý sociálny status, ostatným deťom často pripadá byť smiešne. Ich postoj k takémuto spolužiakovi závisí v tomto veku v značnej miere na učiteľovi. Pokiaľ by učiteľ dokázal nešikovné dieťa uspokojivo prezentovať v inej oblasti, pomohol by mu udržať prijateľnú prestíž. Týmto spôsobom by podporil aj jeho sebavedomie. Určitým problémom býva fakt, že pohybová neobratnosť nie je pre učiteľa tak dôležitá ako pre dieťa. ...