V modernom svete internetu a širokopásmových služieb sú optické komunikácie jednou z kľúčových technológií realizácie fyzickej vrstvy spojenia v zmysle členenia podľa ISO OSI. Optické vlákna poskytujú v porovnaní s metalickými vedeniami množstvo výhod, najmä však velkú bitovú rýchlosť a preklenuteľnú vzdialenosť, veľkú šírku pásma a v neposlednom rade odolnosť voči odpočúvaniu a voči rušeniu vonkajších elektromagnetických polí. Vývoj optických vlákien sa začal niekedy v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia, krátko po vynájdení lasera. Od tej doby sa optickým prenosovým systémom venuje veľká pozornosť, pretože je to jeden zo spôsobov ako zvyšovať prenosovú rýchlosť siete a teda aj úroveň a kvalitu ponúkaných služieb pre zákazníkov. V prvom kroku je snaha maximalizovať prenosovú rýchlosť v jednom kanáli, v druhom kroku sa snažíme o zavádzanie dalších kanálov na rôznych vlnových dĺžkach, čím vznikne systém vlnovo deleného multiplexu WDM. Optické vlákno síce z hľadiska rozsahu prípustného tlmenia disponuje obrovskou šírkou pásma, v praxi však, najmä v dôsledku nelineárnych javov, dochádza k obmedzeniu počtu kanálov, ich vzdialeností a vzájomnej polohe. Ďalšou komplikáciou viackanálových systémov je realizácia preladiteľného zdroja, alebo niekoľkých zdrojov signálu (s rôznymi vlnovými dĺžkami), ktoré sú schopné nadviazať signál súčasne do toho istého vlákna a finančná náročnosť takéhoto riešenia. Aj z týchto dôvodov nás preto velmi zaujíma najmä maximalizácia kapacity každého jedného kanála, ktorá sa v prevažnej miere odvíja od hodnoty chromatickej disperzie použitého vlákna. Cieľom diplomovej práce bolo preto zostaviť zapojenie, ktoré umožnuje meranie chromatickej disperzie konvenčných, aj špeciálnych telekomunikačných vlákien, realizovať demonštračné merania niekoľkých typov konvenčných vlákien pre určenie presnosti merania a nakoniec zistiť priebeh koeficientu chromatickej disperzie neznámych typov fotonických kryštálových vlákien. ...