Ťahák: Nová Guinea (Po II. svetovej vojne, Kanibali, Lovci lebiek, Tichá hranica)

Na sever od Austrálie "pláva" v mori druhý najväčší ostrov sveta. Ktosi ho nazval prekliatym rajom. Hovoria mu aj zem čiernych ľudí a bielych hôr. Nad Novou Guineou sa dodnes vznáša tajomstvo nepoznaného. História ostrova s najväčšou neporušenou džungľou sveta je pohnutá. Objavil ho Jorge de Meneses v roku 1526. Španiel Inigo Ortiz de Retez mu dal neskôr meno Nová Guinea, pretože mu obyvatelia pripomínali domorodcov z africkej Guiney. V roku 1828 jeho pobrežie kolonizovali Holanďania, neskôr jednotlivé časti obsadili Nemci, Angličania a Austrálčania.
...
Väčšina ľudí si Novú Guineu spája s kanibalizmom. Na dnešnú dobu je tento jav nevídaný a najmä atraktívny. Pre tamojších domorodcov je tabu! Pojedaniu ľudí sa venovali ich predkovia. Naberali tak silu a energiu. Dnes o tom neradi hovoria. Dohady sa však šíria rýchlejšie ako skutočnosť. Tobôž o kmeňoch panenských končín Západnej Papuy. Nenájde sa veľa tých, ktorí sa tam odvážia. Skúšali to aj misionári, ale niekde nepochodili vôbec. Príbeh o bohu a biblické slová o chlebe a víne, z úst bieleho muža, domorodci neraz pochopili po svojom. „Toto je moja krv, toto je moje telo...“ vzali doslova a prvých misionárov zjedli. V ich mysliach vznikol zmätok. A svet mal o čom rozprávať. Nová Guinea však v tomto smere nie je žiadnou atrakciou. Snáď len mementom, že v dnešnom svete sa neskryje nikto. A predsa... „V čase satelitných fotografií a máp existujú miesta, ktoré si právom zaslúžia označenie starých kartografov: hic sunt leones - Tu sú levy!“ tvrdí svetaskúsený cestovateľ Rudo Švaříček. Nová Guinea mu učarovala a pozná ju ako málokto. Tento izolovaný kút našej planéty navštívil už mnohokrát.
...