Živému biču patrí dôležité miesto v rozvoji modernej slovenskej literatúry. Tento sociálno-psychologický román Milo Urban napísal, keď mal iba 23 rokov. Zobrazil v ňom prvú svetovú vojnu, ako si ju pamätal zo spomienok na detstvo. Román sa skladá z dvoch častí – prvá časť má názov Stratené ruky a druhá časť Adam Hlavaj.
Na rozdiel od iných vojnových románov, ktorých dej sa odohráva priamo na frontoch, Živý bič podáva nepriame svedectvo o neľudskosti vojny. Dej sa teda odohráva v hornooravskej dedinke Ráztoky, ležiacej „pánubohu za chrbtom“. Obyvatelia tejto dediny celkom nechápu, čo to vojna vlastne znamená: „Poznali to slovo i užívali ho vo svojich rečiach, týkajúcich sa minulosti, ale vtedy nebolo v ňom nič strašné.“ (str. 7)...