Popper mal v sebe sokratovského ducha. Tušil, že akákoľvek múdrosť, ku ktorej by kedy mohol dospieť, bude spočívať v tom že si uvedomí nekonečnosť svojej nevedomosti. Tušil aj to, že napriek rozumnosti človeka platí, že humanum est errare – človek sa mýli.