Pojem helenizmus zaviedol v 19. storočí nemecký historik Johann Gustav Droysen. Týmto termínom pomenoval prelínanie a splývanie západných a východných etnických a kultúrnych prvkov, pod vplyvom gréckej (helénskej) vzdelanosti. Droysen ale vychádzal z nesprávnej interpretácie proti sebe postavených výrazov Hellénistai a Hebraioi. Tieto dva výrazy v novozákonných Skutkoch apoštolov vystupujú proti sebe a J. G. Droysen súdil, že sa na tomto mieste hovorí o kontraste medzi orientalizovanými Grékmi a židmi. V skutočnosti však išlo o spor medzi dvomi skupinami obyvateľov Jeruzalemu, ktorí prijímali kresťanské učenie. Hellénistai boli tí, ktorí „vyrástli medzi Grékmi“ a Hebraioi boli ľudia pochádzajúci zo židovského prostredia. V staroveku označoval výraz Hellénismos zvláštnosť gréckeho jazyka, či správne používanie gréčtiny, teda skôr výlučnosť gréckej kultúry, pravý opak toho, čo ním myslel Droysen. Napriek tomuto sa ale v odbornej literatúre tento výraz zaužíval...