Na úvod sa musím priznať, že knihy venované psychológii som nikdy nevyhľadával. Vždy som sa považoval za duševne vyspelého človeka a ku knihám venovaným analyzovaniu vlastnej osobnosti som sa staval skepticky. Podľa môjho názoru nedokáže túto bariéru prekonať veľké množstvo mladých ľudí. Tí, ktorí sa takýmto knihám venujú prehnane na mňa taktiež nikdy nepôsobili dôveryhodne. Psychológia je podľa môjho názoru náročná vedná disciplína, ktorej by sa mali venovať iba odborníci. Keďže ja k ním rozhodne nepatrím publikácia Moderná Psychohygiena od Daniela Bartka ma zaujala hlavne svojím názvom. Kniha bola vydaná v roku 1965 a dostal som sa k nej v antikvariáte. Okrem názvu ma zaujal aj rok vydania. Keďže kniha vyšla pred viac ako štyridsiatimi rokmi a vo svojom názve má slovo „moderná“ zaujímalo ma, či sa teórie autora dajú aplikovať aj na súčasnosť. Nenechal som sa teda odradiť ani ošúchaným atraktívnym obalom, ani mierne ideologicky zaslepeným úvodom a rozhodol som sa komplexne zhodnotiť túto publikáciu.