Je pokračovaním vývojovej línie humanizmu a renesancie. Časove ju ohraničujeme 17.-18.str. prípadne až do 1/3 19.storočia. Humanistický záujem o človeka a prírodu vyúsťuje do spoločenských zmien, v ktorých feudálny štát prechádza prostredníctvom meštianstva a buržoázie do snáh o koncipovanie novodobých národov a štátov, pricom vyzdvihuje občiansky princíp. V procese buržoáznych revolúcií sa do písomnej formy dostáva s určujúcou právnou silou problematika ľudských práv (Vyhlásenie nezávislosti USA, Habeas corpus act, Bill of Rights, Deklarácia práv cloveka a obcana) Tento okruh je teda dominantným v novovekej filozofii.
Druhým dominantným okruhom, ktorý odvodzujeme zo záujmu o prírodu a snahu zmocnit sa jej poznaním, sú otázky zdroja a kritérií poznania a hľadania univerzálnej metódy vedy.