Súčasníci sú očitými svedkami pustošenie zemskej prírody, znečisťovania životného prostredia, expanzívneho a čoraz intenzívnejšieho drancovania prírodných zdrojov s čoraz menším pocitom zodpovednosti za následky z toho vyplývajúce. Zároveň sú svedkami aj toho, že spustošená príroda tvrdo a nekompromisne dáva človeku pocítiť, že je necitlivý, technokratický a v zásade koristnícky vzťah voči nej nemôže byť neobmedzený, svojvoľný a beztrestný. Devastovaná príroda sa začína brániť svojou krehkosťou a únavou a práve vďaka tomu novému civilizačnému rozmeru prírody človek musí zmodifikovať svoje sebavedomie a naduté opojenie z vlastnej moci. Chtiac-nechtiac už dospel do takého štádia, a to z celoplanetárneho hľadiska, ktoré vyžaduje zásadnú korektúru jeho vzťahu k prírodnému svetu ako celku...