Dva systémy literárnej komparatistiky
( Dionýz Ďurišin a Harold Bloom )
Anna Valcerová
Od konca 60-tych rokov budoval na Slovensku systematickú teóriu literárnej komparatistiky Dionýz Ďurišin. Jej formovanie vyvolala hlavne snaha začleniť slovenskú literatúru do širších nadnárodných súvislostí, ale aj obnovený záujem literárnych vedcov o komparatívnu metódu, ktorej sa začala vo svete znova venovať pozornosť.
Dionýz Ďurišin postupne vytváral a upresňoval slovenskú terminológiu literárnej komparatistiky a pojmy nanovo začleňoval do systému v prácach Problémy literárnej komparatistiky (1967), Z dejín a teórie literárnej komparatistiky (1970) a Vergleichende Literaturforschung (Berlín, 1972), ktoré patrili k priekopníckym dielam našej literárnej vedy. Ďurišinova koncepcia vyrastala pri nedostatku domácich prameňov z historickej poetiky A. N. Veselovského, z výskumov ruskej formálnej školy (B.Tomaševskij, V.Šklovskij, J. Tyňanov a predovšetkým V.Žirmunskij) a z podnetov československého literárnovedného štrukturalizmu. V jeho sústave dochádza k postupnému nahradeniu kľúčového pojmu „vplyv“ pojmom „vzťah“, evokujúcim vzťah podradených a nadradených literatúr.