Základom štruktúry zakalenej ocele sú dve nerovnovážne fázy - tetragonálny martenzit a zvyškový austenit, ktoré sa vyznačujú vysokou hustotou dislokácií a bodových porúch a rozdiely v ich merných objemoch vyvolávajú veľké vnútorné napätia. Ohrevom zakalenej ocele - popúšťaním prebiehajú štruktúrne zmeny pri ktorých sa znižuje voľná entalpia, čím sa sústava približuje k rovnovážnemu stavu. Dôsledkom týchto procesov je zmena štruktúry, objemu a zmena fyzikálnych a hlavne mechanických vlastností. Premeny ku ktorým dochádza u zakalenej oceli pri popúšťaní rozdeľujeme do štyroch základných skupín (štádií). Jednotlivé štádiá sa môžu navzájom prekrývať a ich poloha závisí od druhu ocele a rýchlosti ohrevu.