Praveké osídlenie východného Slovenska sa v dôsledku geografickej členitosti tohto územia často koncentrovalo vo viac alebo menej uzavretých regiónoch, preto archeologické pramene majú isté lokálne zafarbenie. V mladšej dobe kamennej (ale aj v ďalších obdobiach praveku) môžeme tuto osobitosť vývoja pozorovať predovšetkým v oblasti Slovenského krasu, Košickej kotliny, Šariša, na Východoslovenskej nížine. Okrem lokálneho zafarbenia archeologického materiálu, hlavne keramiky, prejavuje sa tu špecifickosť vývoja i v rozdielnom začiatku a intenzite osídľovanie jednotlivých oblastí.
K najmenej preskúmaným častiam východného Slovenska patrí Šariš.
Podľa doterajších nálezov bola táto oblasť v mladšej dobe kamennej osídľovaná hlavne na oboch stranách údolia stredného toku Torysy a jej prítokov Sekčova a Delne.
Nálezy dokladajúce osídlenie Šariša pochádzajú zo zberov a len zriedkavo aj z menších záchranných alebo zisťovacích výskumov.