Moderná zastupiteľská demokracia vznikla ako výsledok rozšírenia demokratických práv a slobôd na všetky vrstvy obyvateľstva a deľby štátnej moci. Jej uplatnenie bolo spojené s negáciou priamej demokracie a ako spôsob vlády sa uplatnila takmer vo všetkých súčasných štátoch. Základy zastupiteľstva boli položené už v stredoveku a jeho prvky môžeme nájsť už v antike. Ako povedal David Held, zastupiteľská demokracia zvíťazila ako kľúčová inštitucionálna podpora autority a slobody uznaním politickej rovnosti dospelých jednotlivcov s právom voliť. Aj napriek tomu musíme konštatovať jej krízový stav.
Cieľom prezentovanej diplomovej práce je uskutočnenie teoretickej analýzy krízových ukazovateľov zastupiteľskej demokracie. Krízových elementov je nepochybne mnoho, práca sa však koncentruje primárne na tieto kľúčové faktory: po prvé, je to problém volebných systémov, ktoré významným spôsobom vplývajú na stabilitu politického systému. Po druhé, je to problém politických strán, prostredníctvom ktorých sa vykonáva zastupiteľský princíp. Po tretie, s tým súvisí aj problém legitimity systému.