Odvtedy, ako teória prekladu prestala byť v rámci empirického zovšeobecňovania prekladateľskej praxe porovnaním medzi prekladom (ako výsledkom zvláštneho druhu jazykovej činnosti) a originálom, začala považovať za svoj cieľ teoretickú rekonštrukciu (modelovanie) procesu prekladania. Sú rôzne definície lingvistického výskumu prekladu. Pod vplyvom niektorých štruktúrnych smerov v jazykovede a taktiež v súvislosti s cieľmi automatického prekladu, prechod teórie prekladu od empiricky zovšeobecňujúcej normatívnej disciplíny k teoreticky vysvetľujúcej sa sprevádzal z pohľadu reálneho objektu (t.j. preklad ako druh činnosti) ako predmetu skúmania. Ten sa prejavuje v úseku ( v oddelení prekladu od jeho funkcie) v závislosti od funkcie prekladu.