Pokiaľ sa empirici pokúšajú o zovšeobecnenie ,najčastejšie sa obmedzujú na konštatovanie ,že prekladateľ má poznať: jazyk, z ktorého prekladá; jazyk, do ktorého prekladá a vecný obsah hovoreného textu.
Prirodzenými centrami teoretickej práce by mali byť prekladateľské inštitúcie na univerzitách. Tie sú však zamerané len na prax, a zatiaľ len École d΄Interp̀etes v Ženeve rozvinula publikačnú činnosť väčšieho rozsahu. V jej redakcií vyšla okrem knihy Caryho , aj práca Manuel de l΄interprete od Jeana Hereberta a k spolupracovníkom tejto školy patrí aj Fritz Gūttinger. Výrazne teoretickú činnosť mala prekladateľská škola v Montreale, ktorá sa predstavila zväzkom Traduction - Mélanges offerts en mémoire de George Panneton, Montreal 1952.Londýnske stredisko pre štúdium komunikačných procesov vydalo druhý zväzok série Studies in comunication 1958 zborník Aspects of Translation. Neskôr prevzali iniciatívu niektoré americké univerzity, ktoré sa zaoberali aj literárnym prekladom, zborník On translation 1959 vydaný Harvardskou Univerzitou a zborník The craft and context of translation, vydaný univerzitou v Austine.