Seminárna práca: Stres a syndróm vyhorenia

ZÁVER

Stres je druhom psychofyzickej reakcie na vonkajšiu a vnútornú záťaž. Ak sa človek dostane do stresu, zvýšená hladina nadladviniek burcuje mozog k pohotovosti. Ten vyvolá produkciu stresových hormónov adrenalínu a noradrenalínu a v dôsledku toho začne telo ovládať sympatický nervový systém. Prejavuje sa to zvýšenou látkovou výmenou a nedostatočným prekrvením kože a tráviacich orgánov. Pľúca pracujú intenzívnejšie, srdce bije rýchlejšie, stúpa krvný tlak. Všetko sa mobilizuje, aby bolo telo pripravené na útok alebo útek. Zároveň nastupujú psychické reakcie ako strach, hnev, agresia. Pokiaľ sa človek so stresujúcimi udalosťami nevyrovná vo fázach poplachu a odporu, dochádza k zrúteniu prispôsobovacieho systému a organizmus sa dostane do stavu vyčerpania.
Stres vychovávateľa je stres súvisiaci s vykonávaním povolania vychovávateľa, ktorého hlavnými zdrojmi sú žiaci so zlým postojom a prístupom k práci, rýchle zmeny vzdelávacích projektov, zlé pracovné podmienky, vrátane osobných plánov na zlepšenie postavenia v práci, časový tlak, konflikty s kolegami a pocit, že spoločnosť nedoceňuje prácu vychovávateľov. Ak je vychovávateľ pod vplyvom stresu, znižuje to kvalitu jeho výkonu tým, že stráca uspokojenie z práce a motiváciu, a zhoršujú sa jeho vzťahy s deťmi. Pre boj proti stresu je dôležité odstraňovať jeho príčiny, pokiaľ je to možné, používať rôzne relaxačné techniky a je potrebné brániť sa burnout efektu, teda syndrómu vyhorenia.