Seminárna práca: Titanic

Titanic ponúkal bezpečie a cestujúcim prvej triedy obrovské spoločenské sály, kde sa miesili stavebné slohy všetkých najznámejších dávnych kultúr, ale aj vtedajšia moderna. Nešetrilo sa ničím. Salóniky, kaviarničky, knižnice, či turecké kúpele zdobili mramorové sochy a mahagónové obklady. V jedálňach sa používali výlučne strieborné príbory a drahé porcelánové taniere (dokonca aj v tretej triede).
Jedného dňa konštruktér tohoto plávajúceho paláca Thomas Andrews vyhlásil, že Titanic je prakticky nepotopiteľný. V nasledujúcich dňoch sa tento výrok objavil v britskej aj americkej tlači, ale bez slovíčka "prakticky". Onedlho sa chýr o nepotopiteľnosti rozšíril všade. "Titanic je nepotopiteľný a večný. Ani samotný Boh by ho nepotopil", tvrdilo sa, kým vyplával zo Southamptonského prístavu. Akoby vyššia moc chcela dokázať opak.
Z noci zo 14-teho na 15-teho apríla roku 1912 sa Titanic po zrážke s ľadovcom nenávratne potopil. Katastrofa je o to hroznejšia, že zbytočne zahynulo 1517 ľudí. Zachránilo sa iba 332 mužov, 316 žien a 58 detí. Severný Atlantik sa stal hrobom výtvoru ľudskej pýchy a elegancie.