Významné Golembiewskeho dielo: „Men, Management, and Morality“ (1967) možno študovať niekoľkými rôznymi spôsobmi: 1. ako počiatočnú ("štartovaciu") štúdiu v administratívnej etike, 2. ako ďalšiu snahu integrovať indivíduum a organizáciu, 3. ako prípravu pre aplikáciu behaviorálnej vedy na problém plánovanej zmeny.
Golembiewski pracuje so štandartnými ľudskými vzťahmi. Ich štúdium ho vedie
k tvrdeniu o tom, že tradičné teórie organizácie, ktoré zdôrazňujú hierarchiu autority, detailné vedenie, organizačnú rutinu, atď. nedovoľujú simultánny vývin indivídua.
Ale, kým Argyris založil podstatu svojich argumentov (pre koncepciu dospelosti a nedospelosti, i podstatu organizačného učenia) na potrebe rastúcej "psychologickej maturity" indivídua v organizácii, Golembiewski predstavuje odlišný prístup. Vychádza z toho, že prístupy formálnych teórií organizácie k otázke individuálnej slobody, pracujú s indivíduami ako bytosťami, necitlivými, resp. málo vnímavými vo vzťahu k akýmkoľvek morálnym významom...