Anorganickú chémiu možno definovať ako vedu, ktorá sa zaoberá experimentálnym štúdiom a teoretickou interpretáciou vlastností a chemických reakcií všetkých prvkov a ich zlúčenín s výnimkou uhľovodíkov a väčšiny ich derivátov. Hranice anorganickej chémie nie sú presne vymedzené, lebo sa nedá jednoznačne rozhodnúť, do ktorej z chemických disciplín možno niektoré typy zlúčenín zaradiť.
Anorganická chémia skúma a interpretuje zloženie, štruktúru a vlastnosti týchto chemických objektov:
a) Jednoduché anorganické zlúčeniny – prvky, oxidy, hydroxidy, kyseliny a soli
b) Koordinačné zlúčeniny – Koordinačné zlúčeniny sa vyznačujú tým, že centrálny atóm sa spravidla viaže s väčším počtom donorových atómov ligandov ako je absolútna hodnota jeho oxidačného čísla. Centrálnymi atómami sú najmä atómy prechodných kovov a ligandmi sú anorganické a organické molekuly a ióny, ktoré majú na donorových atómoch voľné elektrónové páry, alebo obsahujú lokalizované prípadne delokalizované – elektrónové systémy