Vojnový stav mení nielen právne postavenie vojnových štátov, ale aj štátov, ktoré stoja mimo a nezúčastňujú sa konkrétnej vojny.Právne postavenie neutrálnych štátov malo v historickom vývoji rôzny obsah, v závislosti na ekonomických, politických a sociálnych podmienkach a tiež na charakteru vojny toho ktorého obdobia.
Do prvej polovici XIX. storočia bola neutralita chápaná skôr ako povinnosť štátov poskytovať obom bojujúcim stranám rovnaké možnosti.Rozlišovalo sa niekoľko druhov neutrality.Blahovoľná neutralita, podľa nej bolo zlučiteľné s postavením neutrálneho štátu, aby poskytoval určité výhody len jednej bojujúcej strane.Alebo kvalifikovaná neutralita, podľa ktorej neutrálny štát mohol poskytovať len jednej strane výhody, pretože sa k tomu zaviazal zmluvou pltnou bez ohľadu na eventuálni vojnový stav.Až koncom XIX. a začiatkom XX: storočia vzniká klasické chápanie neutrality ako pnej neúčasti neutrálneho štátu na vojne.Treba rozlišovať medzi jednoduchou neutralitou a trvalou neutralitou.