Súčasné potreby rozvoja strojárskej výroby si vyžadujú stále plnšiu a tvorivejšiu aplikáciu poznatkov vedeckotechnickej revolúcie v každodennej praxi technológov, konštruktérov a organizátorov výroby.
Rýchlo postupujúca automatizácia a integrácia výroby, požiadavky zvyšovania produktivity práce a nutnosť likvidácie nebezpečnej a zdraviu škodlivej práce vyžadujú od inžiniersko-technických pracovníkov nielen znalosť technicko-technologickej problematiky výrobného procesu, ale stále viac a naliehavejšie sa od nich žiada aj znalosť problematiky racionálnej účasti človeka na výrobnom procese.