Esej: Sama na opustenom ostrove (kulturológia a teórie kultúr)

Odchádzam sama na opustený ostrov

Pustý ostrov, panenská príroda nedotknutá civilizáciou, šum mora, alebo oceánu, pokoj, kľud a žiadny zhon. Krásna predstava o neskutočnej dovolenke, kde človek aspoň na chvíľu zabudne na každodenné povinnosti. Takúto zmenu by snáď aspoň na pár dní v roku uvítal každý z nás. Áno, určite, pokiaľ sa na tento ostrov vydáte s tým, že Vás tam budú čakať aj vymoženosti našej civilizácie a odchádzate naň v kruhu svojej rodiny, alebo priateľov. Predstavte si však, že odchádzate na ostrov, z ktorého niet návratu a odchádzate tam celkom sám. Pre mňa a určite aj pre mnohých ostatných je takéto niečo nepredstaviteľné. Možno týždeň, dva, ale celý život prežiť osamote? Nie!