Problematike sociálneho pedagóga a jeho kompetencií, ktoré by mal spĺňať sa zaoberá mnoho autorov či už v domácej (Hroncová, Bakošová, Emmerová, Határ, Jusko, Miňová atď.) alebo zahraničnej literatúre. Každý z týchto autorov vidí funkciu sociálneho pedagóga odlišne preto na ukážku uvádzame dvoch autorov.
„Podľa Bakošovej je sociálny pedagóg odborník, ktorý je teoreticky i prakticky pripravený vo vysokoškolskom-magisterskom štúdiu odboru pedagogika, filozofického, pedagogického či sociálneho zamerania na sociálnovýchovnú činnosť.“
Kraus chápe sociálneho pedagóga ako „odborníka vybaveného teoreticky, prakticky a koncepčne na výchovné pôsobenie všade tam, kde prispieva k formovaniu zdravého spôsobu života, predovšetkým kde prostredie jednotlivca či skupín pôsobí deštruktívnym alebo nekreatívnym spôsobom v uspokojovaní potrieb“. Môžeme teda povedať, že je to odborník, ktorý využíva svoje kompetencie na pomoc a podporu deťom, mládeži, ale i dospelým a rodičom pri rozmanitých situáciách prostredníctvom výchovy, vzdelávania, prevencie a poradenstva.