Poznatok, že spokojnosť a nespokojnosť možno chápať ako zážitkové stavy, mi na prvý pohľad nie veľmi pomáha, najmä keď si uvedomím, že aj rozličné citové kvality, ba v prenesenom zmysle slova i rozličné snahové tendencie, môžu nadobudnúť ráz zážitkových stavov.
No medzi akýmikoľvek citovými stavmi na jednej strane, či už prebiehajú v podobe nálad, afektov, alebo náruživosti, a medzi zážitkovými stavmi spokojnosti a nespokojnosti na strane druhej, je rozdiel v tom, že prvé vystupujú špecifickejšie vo vzťahu k druhým, kým druhé vystupujú ako všeobecnejšie vo vzťahu k prvým. To prakticky znamená, že o každom, kto je napríklad v stave strachu, alebo kto je v stave hnevu, môžem povedať, že je súčasne aj nespokojný. No nie o každom, kto je nespokojný, môžem s určitosťou povedať, že sa súčasne bojí, alebo že sa súčasne aj hnevá. To isté platí aj o stave spokojnosti. Ak sa napríklad niekto pre niečo dostáva do stavu radosti, je zrejmé, že práve preto, že sa z toho raduje, je s tým aj spokojný, no nie každý, kto je s niečím spokojný, musí sa súčasne z toho aj radovať.