Strihanie môžeme definovať ako proces, pri ktorom je materiál oddeľovaný šmykovým namáhaním, ktoré je vyvolané strižnými hranami nástroja v ploche strihu. Strihanie je jednou z najčastejšie použivaných operácií v strojárskej výrobe. Strihanie v plošnom tvárnení sa používa na prípravu polotovarov určených k ďalšiemu spracovaniu (ohýbaním, ťahaním a pod.) a tiež na výrobu hotových súčiastok – výstrižkov.
Do technológie plošného tvárnenia patria strižné operácie: dierovanie, ostrihovanie, prestrihovanie, vystrihovanie, nastrihovanie, pristrihovanie, presné vystrihovanie, pretrhávanie a vysekávanie.
Pri kovoch začína elastickou, potom plastickou deformáciou a po lokálnom vyčerpaní plasticity končí porušením – lomom. Proces plastickej deformácie je sprievodným, obyčajne neželateľným havom, ale pre kovy nevyhnutným. Rozdelenie polotovarov pri strihaní sa uskutočňuje prostredníctvom vzájomného posuvu jeho susedných častí v smere hrúbky.