Slovom „krásny“ a ďalšími, ozdobnými výrazmi - „pôvabný“, „pekný“, ušľachtilý“, „nádherný“ či „skvelý“ - väčšinou označujeme niečo, čo sa nám páči. Zdá sa, že v tomto zmysle pre nás „krásny“ znamená to isté čo „dobrý“. A skutočne, v rôznych historických epochách boli pojmy krása a dobro tesne späté.
Pokiaľ ale pri posudzovaní vychádzame z každodennej skúsenosti, máme tendenciu označovať ako dobré to, čo sa nám nielen páči, ale čo by sme zároveň chceli mať pre seba. Je nekonečné množstvo vecí, ktoré považujeme za dobré - opätovanú lásku, poctivo získané bohatstvo, výnimočnú lahôdku - a, vo všetkých týchto prípadoch by sme si priali onu „dobrú vec“ vlastniť. Práve dobro podnecuje našu túžbu. Rovnako ako keď považujeme za dobrý nejaký cnostný čin, prajeme si, aby bol vykonaný nami, alebo si sľubujeme, že podnietení príkladom dobra, uskutočníme niečo podobné a rovnako záslužné aj my.