Semestrálna práca: Inflácia a cenová hladina

Inflácia je makroekonomický jav, ktorý sa prejavuje dlhodobým rastom cenovej hladiny tovarov a služieb, prípadne trvalým znižovaním kúpnej sily peňažných jednotiek. Inflácia zmenšuje množstvá tovarov a služieb, ktoré si môžeme kúpiť za peňažnú jednotku. Je to proces vyvolaný poruchami v mikroekonomickej a makroekonomickej rovnováhe, v peňažnej sfére reálnej ekonomiky. Trhové ceny sa v priebehu sledovaného obdobia menia a ich pohyb pri rôznych tovaroch nie je rovnaký.

Cenová hladina - označuje celkovú úroveň cien a tovarov a služieb, ktoré sa v národnom hospodárstve predávajú a nakupujú.

Inflácia je vzrast celkovej cenovej hladiny. S infláciou úzko súvisia ďalšie pojmy, a to sú:
Dezinflácia znamená pokles miery inflácie, resp. Snahu ukončiť infláciu, ktorou by sa nemala privodiť deflácia. Ide napr. o pozastavenie príčin, ktoré vyvolali dodatočný rast kúpnej sily ekonomických subjektov a vyvolali infláciu. Dezinflácia neznamená pokles cenovej hladiny, ale situáciu, keď cenová hladina rastie pomalším tempom.

Deflácia nastáva, ak celková cenová hladina poklesla. Ide o znižovanie celkovej cenovej hladiny. Najčastejšie sa definuje ako opak inflácie, ktorá vzniká, keď celková cenová hladina klesá. Deflácia neznamená vyjadrenie určitého stavu, ale súbor opatrení, ktorými sa dosahuje znižovanie celkovej cenovej hladiny a na rozdiel od inflácie ju môžeme označiť ako určitú politiku. Neznamená návrat k pôvodnému stavu, ale znamená nabaliť k negatívam, ktoré boli spôsobené infláciou nové, ďalšie problémy.


Záver
Nízka inflácia a udržanie jej mierneho rastu patrili k hlavným podmienkam pozvánky Slovenska do eurozóny. Napriek tomu, že krajina prísne ekonomické podmienky splnila, neistota ohľadne udržania nízkeho rastu spotrebiteľských cien bola pre Slovensko jedinou hrozbou, ktorá by mohla zamedziť prijatiu eura podľa plánu od januára 2009. Európska komisia, ktorá zavedenie eura odporučila, uviedla, že rast cien v krajine sa postupne spomalí, naopak Európska centrálna banka vyslovila z vývoja cien väčšie obavy. Tie súvisia predovšetkým so skutočnosťou, že tlmiaci vplyv nominálneho zhodnocovania slovenskej koruny voči euru na infláciu by sa v podmienkach neodvolateľne stanoveného pevného výmenného kurzu voči euru postupne vytratil. Riziko rastu inflácie vyplýva aj z cien energií, keďže nedávny nárast globálnych cien energií sa ešte v plnej miere nepremietol do spotrebiteľských cien. Okrem toho je pravdepodobné, že na infláciu bude mať v najbližších rokoch vplyv aj proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín.

Záverom treba spomenúť, že vzostup inflácie na Slovensku ovplyvňujú predovšetkým zahraničné cenové vplyvy, kým tlak vyvolaný domácim dopytom nie je silným faktorom rastu spotrebiteľských cien.