Každý z nás žije individuálny a neopakovateľný život. Všetci prežívame a pociťujeme starnutie ináč. Čas nikto nedokáže zastaviť. Preto sa musíme pripraviť, že nikto z nás na tomto svete nebude večne mladý. Starobou by sme nemali brať ako chorobu, ale ako neodlučiteľnú súčasť našej existencie. Aj v tejto etape života máme miesto na Zemi a máme právo viesť plnohodnotný život. Málokto považuje seba samého za starého. V spoločnosti by mali mať starí i mladí svoje čestné miesto, kde skúsenosti starých sú vyvážené aktivitou mladých a nerozvážnosťou mladých vyrovnaná múdrosťou starých.