ŠVOČ: Štruktúra osobnosti a iracionalita v myslení vo vzťahu so senzitivitou voči nespravodlivosti
Skryť detaily | Obľúbený- Kvalita:100,0 %
- Typ:ŠVOČ
- Univerzita:Trnavská univerzita v Trnave
- Fakulta:Filozofická fakulta
- Kategória:Humanitné vedy
- Podkategória:Psychológia
- Predmet:Psychológia
- Ročník:4. ročník
- Rozsah A4:30 strán
- Zobrazené:4 333 x
- Stiahnuté:53 x
- Veľkosť:0,2 MB
- Formát a prípona:PDF dokument (.pdf)
- Jazyk:slovenský
- ID projektu:1867
- Posledna úprava:21.07.2016
Vo všeobecnosti sa myslenie považuje za najvyšší stupen poznávacích procesov. Pre plnenie
funkcie prostriedku postihovania objektívnej reality sa pri nom predpokladá istá schopnost primerane
a neskreslene ju odrážat, spracúvat a interpretovat.
Je však objektívna realita vnímaná vždy aj objektívne? Nie tak samozrejme, pretože myslenie je proces subjektívny. Je to v podstate vnútorný dialóg. Už Sokrates opísal myslenie ako „diskurz, ktorý mysel vedie sama so sebou“ a podobne aj Watson na základe pozorovaní usudzoval, že „myslenie nie je nic iné, ako hovor so sebou a k sebe samému“ (in Kordacová, 2003a, s. 46).
Na to, aby sme teda v tomto procese vnútorného dialógu (myslenia) pomenovali (interpretovali) udalosti a situácie v našom živote (navzdory subjektivite) neskreslene a adekvátne, je dôležité logickokritické myslenie, ktoré je predpokladom racionality.
Je však objektívna realita vnímaná vždy aj objektívne? Nie tak samozrejme, pretože myslenie je proces subjektívny. Je to v podstate vnútorný dialóg. Už Sokrates opísal myslenie ako „diskurz, ktorý mysel vedie sama so sebou“ a podobne aj Watson na základe pozorovaní usudzoval, že „myslenie nie je nic iné, ako hovor so sebou a k sebe samému“ (in Kordacová, 2003a, s. 46).
Na to, aby sme teda v tomto procese vnútorného dialógu (myslenia) pomenovali (interpretovali) udalosti a situácie v našom živote (navzdory subjektivite) neskreslene a adekvátne, je dôležité logickokritické myslenie, ktoré je predpokladom racionality.