Na konci 5.storočia máme prvé doklady o prítomnosti Slovanov na našom území. V tomto čase pod tlakom Slovanov opustili Gepidi horné Potisie. Ostrogóti opustili Panóniu r.473 a odtiahli do Byzantskej lézie a odtiaľ do Talianska. Longobardský kráľ Vacho (510-540) prenasledoval protivníka Hildigisa, ktorý si nárokoval na kráľovský trón. Hilgidis emigroval k Slovanom. K Atilovi šla delegácia, ktorej ponúkali medovinu (ďalšia zmienka o Slovanoch lebo medovina bol ich nápoj). Slovanské vojsko r.548 prešlo gepidským územím až po mesto Brač. Po zániku Byzancie sa vrátili ale Hilgidisa nevydali. Roku 550 slovanské jazdecké oddiely, ktorých bolo viac ako 3000 porazili byzantské vojská a dobili pevnosti na pobreží Egejského mora. Slovanské vojsko sa vrátilo s veľkým počtom koristi a doniesli 1000cky otrokov. Hilgidis sa skrýval na území dnešného Slovenska. Sídelným mestom bola Nitra. V tejto dobe sa na tomto území usadili Avari. Roku 623 bolo povstanie Slovanov proti Avarom. Roku 626 obrovská avarská armáda bojovala pri Konštantínopole proti Byzancii ako spojenci Slovanov (hovorí o tom Fredegarova kronika). Roku 631 sa Srbi na čele s vodcom Dervanom vymanili z područia Frankov a uzavreli spojenectvo so slovanským kráľom Samom. Samo zjednotil slovanské kmene. Franský kráľ Dagobert poslal poslov aby rokovali so Samom o obchodoch. Samo rokovania odmietol a vyslanca Sichária neprijal. Sichárius sa preobliekol za Slovana a došiel k Samovi. Samo prostredníctvom Sicharia „urazil“ Dagoberta.